Zmenšiť textZväčšiť text

Spomienka na MUDr. Antona Rákaya 1925 - 2013

 28.07.2013

MUDr. Anton Rákay 1925 - 2013 Prozaik a lekár MUDr. Anton Rákay sa narodil 15.5.1925 vo Vrbovom. Študoval na gymnáziu v Malackách, kde v roku 1944 zmaturoval. V rokoch 1944 – 1950 študoval medicínu na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Po štúdiách pôsobil ako sekundárny lekár. V rokoch 1950 – 1951 pracoval v Štátnom liečebnom ústave v Kvetnici, v rokoch 1951-1955 vo Vojenskom ústave pre pľúcne choroby v Tatranských Matliaroch, v rokoch 1956 – 1985 bol primárom chirurgického oddelenia vo Vojenskom ústave pre pľúcne choroby v Novej Polianke. Pred odchodom do dôchodku v rokoch 1985-1987 pracoval opäť ako sekundárny lekár v Štátnych kúpeľoch v Novom Smokovci. V roku 1988 odišiel z rodinných dôvodov bývať do Hnúšte a od roku 1997 žil a tvoril v našej podtatranskej obci Štôla. Svoju životnú púť ukončil 27. 7. 2013. Takmer celý jeho život bol spätý s našimi Vysokými Tatrami. Z mladého medika sa vypracoval na špičkového odborníka na liečbu pľúcnych chorôb a onkologických ochorení. Na svojom konte má vyše stovky odborných prác. Popri svojej odbornej práci sa venoval aj písaniu prozaických diel z lekárskeho prostredia. Vo svojich dielach sa zaoberal otázkami lekárskej etiky či svedomím, etikou lekárskeho súkromia, háklivého problému prezentácie skutočného stavu pacienta chorého na rakovinu, odtabuizovanie problému eutanázie, rakoviny ako dôsledku prebujnenej industrializácie životného prostredia. Spisovateľ dokonale poznal prostredie, veď celý život prežil v nemocniciach pri lôžku trpiacich a umierajúcich. Utrpenie a smrť poznal zo všetkých strán. Dával otázky, ktoré si často dávame aj my „Kedy sa človek stáva človeku človekom a kedy ním prestáva byť ...“ O svojich prózach sa vyjadril: „Moje prózy však nie sú autobiografické, tie príbehy napísal sám život, ja ich len dávam na papier a pritom ich hrdinom chvíľami závidím, no neraz sa úprimne teším, že to nie som ja sám. Občas prichodili chvíle, kedy som si želal byť krasovou ponornou riečkou, nenápadne sa nadlho stratiť v životnom podloží, popretkávanom najvzácnejšími a čudesnými prvkami. Tie potom pozorne a bez udychčaného náhlenia triediť, extrahovať a napokon z nich formovať stalagtity osobného posolstva, ktoré by pretrvalo aj potom, keď sa moja rieka potichu rozplynie vo večnom kolobehu žitia a zániku.“ Knižne debutoval v roku 1991 románom Tabu. Odvtedy pribudlo na jeho konte vyše 20 kníh, v rôznych novinách a literárnych časopisoch uverejnil vyše 100 poviedok. Dramatizácie poviedok sme si mohli vypočuť aj v Slovenskom rozhlase. Jeho diela prekonali bariéry. Prečítať si ich môžu aj nevidiaci čitatelia v Brailovom písme alebo si môžu vypočuť zvukové nahrávky jeho kníh. Počas svojej spisovateľskej kariéry prijal pozvanie na niekoľko stoviek besied do knižníc, škôl, klubov dôchodcov a ďalších inštitúcii po celom Slovensku. S jeho tvorbou sa stretli aj čitatelia v Českej republike a prostredníctvom Českých spolkov za hranicami Čiech aj ich krajania v zahraničí. Literárna tvorba: Knižné publikácie Kalamita, Nenáviď blížneho svojho, Základný inštinkt, Hranice zla, Portrét muža zo San Zena, Hriech, Dlhá cesta, Zákon prežitia, Polčas rozpadu, Ženská záležitosť, A žiť budeš ďalej, Podaj ruku smrti, Zatmenie hviezd, Tiché biele steny, Dvojitá stredová čiara, Koniec sezóny v raji, Tabu, Ešte sa stretneme Detské knižky Príhody psíka Rexíka, Tatranské rozprávky, Pohádky o zvířatkách, Pohádky z hor, Rozprávky tatranské, Rozprávky z Javorovej doliny Poviedky Silvia, Perfektná paráda, Žiť takto, Rekviem za osamelého lezca, A potom som vystrelil, Exlibris s vôňou mandlí, Pochovajte ma do vetra, Labutia pieseň, Jediný úsmev Vierky B. Články Zomieranie musí prestať, Saluti da Capri, Svojprávna smrť, Právo na posledné slovo, Najvyšší princíp, Na Slovensku to tak byť nemusí, Návrat tuberkulózy, Sprisahanie proti životu, Sám sebe sudcom, Vystúpiť z tieňa, Eutanázia, Návraty z nenávratna, Lekársky asistovaná smrť, Pravda – patológia a klinický obraz syndrómu.