18.09.2005
115. výročie Dobrovoľného hasičského zboru v Štôle je vzácnou príležitosťou, aby sme zalistovali v knihách jednotlivých rokov a zaspomínali na časy minulé. Naša obec má peknú a bohatú históriu. Dovoľte nám ju oživiť vo Vašej pamäti.
Hasiči – v Štôle sa im hovorilo „fajermani“ – boli populárni a uznávaní. Hasičská zbrojnica postavená z dreveného zrubu stála na mieste terajšej prístavby hasičskej zbrojnice. Terajšia zbrojnica bola pôvodne maštaľ pre obecné býky, ktorá bola prestavaná pre terajšie účely po 2. svetovej vojne. Hasičská technika pozostávala zo striekačky na podvozku opatrenom štyrmi drevenými okutými kolesami. Ťahaná bola koňmi, ale keď bol požiar na blízku, tak ju niekoľko mužov ťahalo ručne. Čerpací a tlakový agregát striekačky bol „poháňaný“ štyrmi až ôsmimi mužmi. Táto striekačka slúžila približne do r. 1950, keď Ján Rusnák ako veliteľ a Kuzmík Ondrej ako jeho zástupca a Ján Jurčo boli nákladným autom v Martine pre novú, modernú motorovú striekačku na dvojkolesovom podvozku. Strojníkom sa stal Ján Válek (Samelov). Striekačku sprostredkoval a zaplatil vtedajší Jednotný národný výbor Vysoké Tatry so sídlom v Starom Smokovci, pod pôsobenie, ktorého patrila Obec Štôla až do r. 1960. Onedlho na to dostala Štôla aj účelové motorové hasičské vozidlo Tatra 805. Automobil aj striekačka slúžia až doteraz, aj keď počet striekačiek sa rozšíril. Kedysi boli požiare veľmi často. Dá sa povedať, že takmer každý rok niekde horel les. Jeden z posledných požiarov v obci bol v auguste v roku 1960, kedy počas nočnej búrky blesk zapálil veľkú drevenú gazdovskú usadlosť Pastrnákových v Kúte, ktorá zhorela do tla. Dobytok a ľudí sa podarilo zachrániť. Veľký požiar bol aj v lete roku 1989, keď v jeden večer zhoreli tri stodoly v Sade. Boli to stodoly rodiny Rusnákvoej, Valekovej a Kuzmíkovej. Stodolu po požiari nanovo vystal už len Ján Rusnák s.č. 69, ostatné dve už neboli obnovené. Nevie sa ani to, z čoho požiar vznikol. Zdá sa, že príčinou mohol byť cigaretový ohorok. V blízkosti stodôl v maringotke bývali robotníci, ktorí pracovali na rekonštrukcii vojenského cintorína a v blízkosti stodôl často odpočívali a pofajčievali.
Hasičské cvičenia, najmä v lete, v nedeľu popoludní boli udalosťou, ktorú sledovala celá dedina. Samotný nástup a cvičenie začalo po vytrúbení signálu hasičským trubačom. Posledným trubačom bol Gustáv Kačaliak. Okolo roku 1960 prevzala túto funkciu siréna. Vtedajšie hasičské cvičenia boli paráda, aká sa dnes už nevidí. Uniforma hasičov pozostávala z vlastných bielych súkenných nohavíc a kožených čižiem, neskoršie bagančí, čiernej súkennej trojštvrťovej blúzy s ozdobnými gombíkmi, cez driek opásanej širokým koženým opaskom, na ktorom bol v puzdre uchytený hasičský čakan s krátkou drevenou násadou. Na hlave to bol „čakov“, upevnený pod bradou koženým remencom. Každý čakov bol opatrený mosadzným vyblýskaným hrebeňom, ktorý sa leskol a ostro kontrastoval s čiernou farbou čakova. Veliteľ mal okrem ozdobného hrebeňa na prednej strane čakakova bohatú mosadznú výzdobu a o trochu menej výzdoby mal čakov zástupcu veliteľa. Samotné cvičenie začalo nástupom a potom pochodom so spevom pochodových piesní v trojstupe od hasičskej zbrojnice na nižný koniec dediny a späť. Potom nasledovala poradová príprava a po nej simulovaný požiar s následným uhasením pomocou ručnej striekačky na lúkach nad hasičskou zbrojnicou. K hasičom sa rád hlásil každý muž a zotrval tam aj v staršom veku. Spomínam si na ujčeka Šoltýsa – Šmatláka, ktorý už viac ako 70-ročný bol stále aktívny hasič. Pri pochodoch pochodoval vždy na konci, pretože bol už starý a k tomu ešte kríval na nohu a mal čo robiť, aby udržal pochodové tempo. Na ramene súkenných nohavíc mal vždy zavesený kožený „dohančiak“ a na ňom upevnené tri či štyri mosadzné cifrované „špartáče“ na čistenie svojej zapekačky. Keď nebodaj hasič umrel, vždy sa s ním lúčili aj uniformovaní hasiči. Niesli jeho rakvu, na ktorej bol položený čakov a rakvu tiež spúšťali do hrobu. Veru, vtedajší hasiči tvorili kus prekrásnej romantiky života v Štôle, ktorá je už nenávratne preč.
(Z rodinnej kroniky Jána Jurču (Zápisky o Štôle) s menšími úpravami.)
Človek je súčasťou všetkého, čo okolo neho existuje. Preto aj preňho platia zákonitosti pohybu, premeny a času. Čas ten rýchlo plynie. Bohatší sme o životné skúseností. Múdrosť nie je v tom, koľko toho vie človek sám, ale v tom, ako svoju múdrosť vie odovzdať iným. A Vy, starší, ste rokmi odovzdávali svoje bohaté životné skúsenosti svojim mladším a najbližším.
Naša obec je právom hrdá na svoju históriu, prekrásnu scenériu. Žije svojím každodenným životom, ku ktorému neodmysliteľne patrí aj sféra športu. Činnosť Dobrovoľného hasičského zboru v Štôle je odkazom toho, že sa v našej obci združujú ľudia, ktorí chcú prostredníctvom športu niečo dokázať. Bez rozdielu veku, pohlavia, funkčného zaradenia či stupňa výkonnosti, členovia DHZ (dorastenci, muži, kolektív mladých požiarnikov dôstojne reprezentujú našu obec).
Hlavným významným zmyslom pôsobenia DHZ je predovšetkým plnohodnotné napĺňanie voľného času detí i dospelých, stretávanie sa ľudí so spoločnými záujmami a vždy byť pripravený k využívaniu svojich vedomosti pri živelných pohromách.
Bolo by zložité vyčísliť hodiny či dni, ktoré strávili naši hasiči, tréneri, funkcionári a dobrovoľní spolupracovníci pri tréningoch, súťažiach, organizovaní športových podujatí či brigádnickej činnosti pri skrášľovaní našej obce. Ešte dlhšie by nám to trvalo vymenovať všetky úspechy dosiahnuté pri rôznorodých športových zápoleniach, na ktorých sa zúčastnili naši hasiči v rámci regiónu, kraja, Slovenska, či v ČR, o čom svedčia aj získané ceny, ktoré sú umiestnené na obecnom úrade. Spomenieme len výsledky v okresnej popradskej lige, v ktorej naši hasiči od roku 2000 obsadili trikrát 4. miesto, jedenkrát 3., 2. a 1. miesto.
Každý z nich pred odchodom na súťaž potajomky sníval a túžil získať víťazstvo a veril, že pri troche šťastia by to mohlo vyjsť. Ich nasadenie poctivá a cieľavedomá príprava priniesli svoje ovocie v podobe získania titulu „Majstra Slovenskej republiky“ v kategórii dorastencov na republikovej previerke a pripravenosti Dobrovoľného požiarneho zboru v Šuranoch dňa 5. a 6. augusta 2005. Za túto úspešnú reprezentáciu Dobrovoľného požiarneho zboru v Štôle a Obce Štôla im patrí obdiv a vďaka. Dobrovoľne a nezištne pracovať v zbore popri každodenných starostiach a povinnostiach môže len človek, ktorý je pre vec nadšený, ktorý v nej našiel záľubu. A to je asi najdôležitejšie, keď človek robí hocijakú činnosť s láskou a tá sa stáva jeho koníčkom. Len vtedy sa dosahujú najlepšie výsledky, len vtedy možno očakávať uznania a ocenenia. A práve titul „Majster Slovenskej republiky“ je zadosťučinením za Váš trvale zodpovedný prístup k požiarnickej práci a pre nás ostatných signálom, že v obci máme šikovných požiarnikov, ktorí sú pripravení v prípade potreby splniť svoje poslanie.
V Obci Štôla počas tých dlhých rokov sa uskutočňovali rôzne hasičské preteky. V každej svojej dobe mali inú podobu. Menili sa názvy požiarnických zborov, zloženie družstiev, menila sa technika a výzbroj požiarnikov. Pred šiestimi rokmi sme obnovili hasičskú súťaž „O pohár starostu Obce Štôla“, ktorá je zaradená do hasičskej ligy okresu Poprad. Zúčastňuje sa na nej približne 30 družstiev.
Pri príležitosti 115. výročia založenia DHZ v Štôle organizujeme športovú súťaž „O pohár Obce Štôla“ – Štôlsky rýchlik, ktorá sa uskutoční dňa 18.9 2005 t.j. v nedeľu, na ktorú Vás srdečne pozývame.
Veľmi nás potešil záujem žiakov o tento šport. Tento rok sa po prvýkrát zúčastnili súťaže „O Podtatranskú prúdničku“ ako „Kolektív mladých požiarnikov“ pod vedením p. Miroslav Jurču, p. Róberta Javorského a p. Ivana Krahulca.
Vážení požiarnici, každého človeka hreje pri srdci, keď počuje na svoju adresu slová uznania, no nič nenahradí vlastný pocit a vedomie, že keď bolo treba podať pomocnú ruku, bez váhania som pomohol človeku. Našťastie Vám tieto slová nie sú cudzie. Vaším krédom bolo pomôcť všade tam, kde to bolo potrebné. Za Vašu ušľachtilú činnosť v požiarnom zbore Vám patrí uznanie a vďaka. Vďaka predovšetkým patrí tým starším dlhoročným členom DHZ v Štôle p. Valekovi Jánovi, 61, p. Valekovi Samuelovi, 108, p. Rusnákovi Jánovi, 19, p. Rusnákovi Jánovi, 24 a p. Rusnákovi Jánovi, 69.
Vďaka patrí aj p. Bachoríkovi Dušanovi za dlhoročnú prácu, ktorú už vykonáva 35 rokov a p. Rusnákovi Štefanovi - starostovi obce.
Na záver treba pripomenúť, že Obec Štôla je malou obcou s počtom 540 obyvateľov. Malá obec – menej financií, menší výber členov, jednoducho, menej možností. Ale vďaka Obci Štôla, ktorá každoročne prispieva na činnosť Dobrovoľného hasičského zboru, možno v tejto práci pokračovať.
Dovoľte nám, aby sme Vám všetkým, ktorí ste sa podieľali a podieľate sa na organizátorskej, poradenskej, koordinačnej, sponzorskej i priamej aktívnej športovej činnosti, poprali pevné zdravie, veľa osobného šťastia, úspechov pri reprezentácii našej obce a čo najmenej skutočných zásahov.
Želáme si, aby naša obec rozkvitala do krásy a nepoznala ničivú páľavu ohňa.
English contact
